Počítaš zápasy, ktoré si už strávil na lavičke seniorského tímu Martina?

Prišiel som v polovici októbra, aktuálne je to odohraných niečo vyše 30 zápasov. Presne to takto neviem povedať.

Čo sprevádzalo tvoj príchod na lavičku ďalšieho martinského tímu?

V októbri som bol oslovený s ponukou, ktorá zahŕňala miesto asistenta trénera. Samozrejme, môj program je pomerne vyťažený, čo sa týka pôsobenia pri mladších hráčoch, bral som to ale ako výnimočnú príležitosť, ktorá by mi určite pomohla v mojom profesnom raste. Nielen kvôli tomu, že má hlavný tréner za sebou obrovské skúsenosti, a to aj z medzinárodného hokeja, nielen klubového, ale aj z dôvodu, že pôsobiť pri mužskom hokeji je pre mňa osobne veľká výzva.

Povedal by som, že to bolo aj logickým krokom zo strany funkcionárov, nakoľko je tu badateľná istá kontinuita medzi mládežníckym a seniorským hokejom.

Logicky to možno vyplynulo. Pôsobím pri tíme Juniorky. Je určite náročné skĺbiť prácu v oboch tímoch. Po štyroch mesiacoch takéhoto pôsobenia to môžem potvrdiť. Možno by to bolo jednoduchšie, ak by sme v Juniorke mali lepšie výsledky, inak nastavený model súťaže a boli v stredným vodách. Povinnosti v Juniorke vnímam veľmi zodpovedne, záleží mi, aby som s týmto tímom zvládol poslednú časť súťaže do ktorej sme vstúpili. Prvoradým cieľom je záchrana v súťaži. O to náročnejšie bude aj moje pôsobenie v prípade play-off mužov a play-out Extraligy juniorov.

Ak by prišlo k prekrývaniu zápasov jednotlivých tímov, aký bude ďalší postup?

V prípade kolidovania zápasov určite zostávam pri Juniorke. V prípade domácich stretnutí určite nemám problémy byť v prípade tréningového procesu „A“ tímu plne k dispozícii. Ak by som nemal možnosť  byť počas zápasu na striedačke v pozícii asistenta trénera, nemyslím si, že by to tak skúsený tréner akým je Ernest Bokroš, sám nezvládol. Zatiaľ sa ale dalo všetko zvládnuť, ak by len predsa nastal problém, Juniorka je prioritou. Samozrejme, záleží aj na tom, ako sa nám bude dariť pri prechádzaní, respektíve „neprechádzaní“ kolami.

Na ako dlhý čas je nastavený tento formát?

Spolupráca je v takomto formáte zatiaľ nastavená do konca sezóny. Či tak bude aj v tej nasledujúcej, na to je určite priskoro dávať odpoveď. Pred nami je ešte veľmi veľa práce, aby sme sa už teraz vedeli rozhodnúť.

Ako to vidíš ty osobne?

Po sezóne si určite sadneme. Sám mám určité priority. Jedna vec je víťaziť v stretnutiach, druhá zvládať dva tímy naraz, čo z dlhodobého hľadiska nie je riešenie.

Ako tvoju účasť na dvoch striedačkách vnímajú samotní hráči?

Hráči sú určite nápomocní. Po hokejovej či ľudskej stránke sú dostatočne vyzretí, aby zvládali takéto situácie. Určite nikto nevystupuje proti takto nastavenému modelu, pre hráčov je to zároveň dobrá príležitosť okúsiť aj seniorský hokej.

Ako sa vyvíja situácia ohľadom prepojenia týchto dvoch tímov a možnosti účasti mladších hráčov v seniorskej kategórii?

Vychádzame z domácich podmienok, z toho, čo sa nám ponúka. Určite nebudem rozoberať jednotlivých hráčov, myslím si, že viacerí majú na to, aby sa v budúcnosti uplatnili v mužskom hokeji. Sami najlepšie vedia, že ak budú na sebe pracovať, hokej tu bude pre nich.

Autor fotografie: Jaroslav Podhorský (so súhlasom autora)